Novo budovaná predajná hala OKAY v Ústí nad Labem-Všebořice bola situovaná do lokality so zložitými základovými pomermi. Jednalo sa o kombináciu namŕzavých, vysoko plastických jemnozrnných zemín a vysokej hladiny podzemnej vody, ktorej ustálená hladina dosahovala prakticky k povrchu existujúceho terénu (viď. nasledujúci obrázok).
Na žiadosť zhotoviteľa bolo našou úlohou navrhnúť úspornejšie alternatívne riešenie k návrhu založenia tohto objektu na vŕtaných šachtových pilieroch kombinovaných s monolitickými železobetónovými základovými pásmi.
ALTERNATÍVNY NÁVRH ZALOŽENIA OBJEKTU
Jako alternativu k hlubinnému založení objektu jsme navrhli plošné založení na stabilizovaných roznášecích polštářích. Nosné zdi byly založeny na poměrně subtilních základových pasech s konstrukční výškou 500 mm. Jejich šířka byla navržena dle působícího zatížení od 800 mm do 1100 mm.
Vzhledem k charakteru základových podmínek byly tyto uloženy na vyztuženém štěrkovém polštáři tloušťky 940 mm, zajišťující rovnoměrný roznos působícího zatížení a dostatečnou nezámrznou hloubku (tzn. 1,60 m pod upravený terén). Příčný řez konstrukce je patrný z následujícího schématu.
Ako alternatívu k hĺbkovému založeniu objektu sme navrhli plošné založenie na stabilizovaných roznášacích vankúšoch. Nosné múry boli založené na pomerne subtílnych základových pásoch s konštrukčnou výškou 500 mm. Ich šírka bola navrhnutá podľa pôsobiaceho zaťaženia od 800 mm do 1100 mm.
Vzhľadom k charakteru základových podmienok boli tieto pásy uložené na vystuženom štrkovom vankúši hrúbky 940 mm, zaisťujúci rovnomerný roznos pôsobiaceho zaťaženia a dostatočnú nemrznúcu hĺbku (tzn. 1,60 m pod upravený terén). Priečny rez konštrukcie je zrejmý z nasledujúcej schémy.
VÝPOČET A POSÚDENIE KONŠTRUKCIE
Vyššie uvedené dimenzie základových konštrukcií sme posúdili na I. a II. medzný stav. S ohľadom na zistené geomechanické a hydrogeologické vlastnosti podložia sme postupovali podľa zásad zodpovedajúcich druhej geotechnickej kategórii (zložité základové pomery a nenáročná konštrukcia). Pre posúdenie medzného stavu použiteľnosti sme vyrátali absolútnu veľkosť celkovej deformácie a posúdili nerovnomerné sadanie. Celková vypočítaná hodnota deformácie bola v rozmedzí 1,5-4,0 mm pri hĺbke deformačné zóny cca 3,0 m.
AKO PREBIEHALA VÝSTAVBA VLASTNEJ KONŠTRUKCIE?
Vzhľadom k tomu, že podložie bolo v tejto lokalite tvorené výlučne zeminami triedy F7-F8 s vysokou úrovňou hladiny spodnej vody, bolo pred vykonaním geodosky nutné realizovať dôslednú separáciu materiálov zásypu a podložia.
Pre tento účel sme zvolili tkanú separačnú geotextíliu Bontec SG s dostatočnou mechanickou odolnosťou proti pretlačeniu či poškodeniu pri zasypávaní. Tá zabránila degradácii kvalitného zásypového materiálu spôsobenej prestupovaním ílovitých zŕn z podložia vplyvom zaťaženia. Pri realizácii boli jednotlivé pásy geotextílie kladené tak, aby sa stranovo i pozdĺžne prekrývali s presahom min. 300 mm. Následne boli pásy geotextílie upevňované k podkladu, aby nedošlo k ich poškodeniu alebo posunutiu vplyvom vetra.
Samotná podlahová doska bola uložená na hutnenom násype, ktorý bol do úrovne spodnej hrany základových konštrukcií tvorený lomovým kameňom, následne potom 450 mm drveného kameniva frakcie 0/125 mm a 50 mm štrkopieskového podsypu frakcie 0/4 mm (viď. nasledujúce fotografie)
Použitý zásypový materiál sme volili s ohľadom na ekonomiku stavby a možnosti miestnych dodávateľov. Zasypávanie bolo vykonané po vrstvách hrúbky 300 mm s následným zhutnením na hodnotu Id = 0,75, prípadne do technologicky uskutočniteľnej miery zhutnenia (spodný obrázok). Na takto vytvorenej konštrukcii bola následne preukázaná požadovaná hodnota deformačného modulu pod podlahou haly, ktorá bola projektantom stanovená na 45 MPa.
KOORDINÁCIA VÝSTAVBY A ĎALŠIE VYUŽITIE MECHANICKEJ STABILIZÁCIE
Počas realizácie sme museli skoordinovať postup sypania konštrukcie geodosky s vykonávaním základových dosiek a základových pásov, ktoré vykonával iný dodávateľ ako dodávateľ zemných prác (viď. nasledujúce fotografie). Realizácia opísaného spôsobu založenia objektu prebehla v roku 2006. Do dnešného dňa neboli na podlahe objektu či na samotnej konštrukcii haly zistené žiadne poruchy, ktoré by boli zapríčinené takto zvolenou technológiu zakladania.
Technológiu plošného založenia hál a ďalších priemyselných objektov na stabilizovanej zemine sme vzhľadom k jej ekonomickému prínosu za posledné roky realizovali už niekoľkokrát ako napr. V Jihlave, Žirovnici, Křižanově či Kuřimi. Zároveň je možné túto aplikáciu stabilizovanej zeminy s úspechom využiť pre zlepšenie základových pomerov pri návrhoch a výstavbe rezidenčných či kancelárskych objektov alebo v dopravnom a železničnom staviteľstve.