Geomreže tvorí plošná polymérna štruktúra zložená z pravidelnej otvorenej siete celistvo spojených ťahových prvkov, ktoré sú viazané pretlačením, lepením alebo preväzovaním, ktorej otvory sú väčšie ako zložky. (pozri EN ISO 10318).
Geomreže sú tvorené rovinnou polymérnou štruktúrou, a to systémom vzájomne na seba väčšinou kolmých ťahových pozdĺžnych a priečnych rebier, ktoré môžu byť v priesečníku spojené kontinuálne, zvarením, lepením alebo previazaním, čím sa vytvárajú obvykle otvory o veľkosti 10 - 100 mm, a tým je umožnené preniknutie časticiam zeminy / horniny či ďalším geotechnickým materiálom cez oká geomreže.
Geomreže môžu byť vyrobené niekoľkými spôsobmi:
- dierovanie silné fólie s jej následným nahriatím a natiahnutím v jednom alebo viacerých smeroch
- extrúzia pásov materiálu v pravidelných rozstupoch v pozdĺžnom a priečnom smere
- preväzovanie alebo voľné uloženie prameňov vzájomne jeden cez druhý a následné spojenie kontaktných bodov
Geomreže sú charakteristické otvorenou štruktúrou, kde povrch dier pokrýva viac ako 40% z celkovej plochy. Prenos síl nastáva zaklinením kameniva v otvoroch, ale aj trením na rebrách alebo pásikoch.
Geomreže môžu byť rozdelené do 4 typov:
- tkané (niekedy tiež nazývané siete)
- extrudované
- zvárané
- monolitické tuhé
Tkané a zvárané geomreže sú všeobecne tenšie a ohybnejšie ako geomreže monolitické. Spoje tkaných a zváraných geomreží sa často účinkom zaťaženie posúvajú alebo rozlepují, rebrá neudržia svoju geometriu. Na zachytenie síl dochádza pri výraznejšej deformácii podložia.
Monolitické geomreže sú tuhé, udržujú svoju geometriu a majú pevné neposuvné spoje. Sily môžu byť vďaka konštrukcii týchto výrobkov absorbované i pri malých deformáciách. Extrudované geomreže potom vykazujú zmiešané vlastnosti niekde medzi oboma popísanými typmi.
Geomreže sa z hľadiska pevnostných charakteristík delia na:
- jednoosové geomreže - výrazne prevláda pevnosť v jednom smere výstuhy
- dvojosové geomreže - pevnosť v priečnom aj pozdĺžnom smere geomreže sa výrazne nelíši