Referencie

V rámci rekonstrukce železniční tratě Praha-Vysočany – Mstětice je v Praze – Kyjích realizována nová železniční stanice Praha – Rajská zahrada.

Při projektování cyklostezky spojující ulice Mlýnskou a Helenínskou v Jihlavě bylo potřeba v úseku mezi korytem řeky Jihlavy a soukromým pozemkem vyřešit zajištění stability svahu.

V rámci prípravy projektu pre vznik technologického centra v lokalite Švédské šance bolo nutné upraviť terén pre výstavbu plánovaných priemyslových hál a obslužných komunikácií. Na južnom okraji tohoto historického areálu tak vznikla potreba prekonať cca 11 m výškových v pomerne strmom sklone 50°.

Pre výstavbu krídel troch mostov diaľničného úseku Časy - Ostrov krídla bola využitá technológia vystuženej zeminy.

Využitie kokosových sietí ako ochrany proti veternej erózii v turistickej destinácii na západnom pobreží dánskeho Jutska.

Súčasťou projektu preložky komunikácie II/150 v lesnom úseku okolo prírodnej rezervácie Stvořidla je realizácia 2 vystužených strmých svahov.

V súvislosti s modernizáciou vozovky diaľnice D1 a prechodom na inú kategóriu bola vyvolaná aj modernizácia a prestavba mostného objektu prevádzajúceho diaľnicu D1 cez cestu II/113. Súčasťou novo navrhnutej konštrukcie sú aj vystužené mostné krídla.  

Pri stavbe rodinného domu v Žďáre nad Sázavou vznikla potreba na vyrovnanie svažitého pozemku. Na hranici pozemku nachádzajúceho sa blízko vodného toku bol preto navrhnutý oporný múr z vystuženej zeminy.    

V Denkrovej pieskovni v Prahe Lysolajích prebiehala ťažba do päťdesiatych rokov 20. storočia. Od tej doby bol lom opustený, ťažobné steny sa vplyvom erózie stávali nestabilnými. Mestská časť Praha Lysolaje v rámci plánovanej revitalizácie potrebovala vyriešiť bezpečné zaistenie týchto svahov.

Kamenná pivnica z konca 19. storočia v Poříčí sa vďaka rekonštrukcii a revitalizácii okolitého strmého svahu zmenila v novú turistickú atrakciu.

V rámci projektu dálnice D1 – úsek Budimír Bidovce, byl realizována mostní konstrtukce, jejíž součástí je opěrná zeď ze systémového řešení GeoWall Block.

V rámci výstavby nového úseku dvoupruhové komunikace navazující na silnici I/62 a I/13 v části obce Děčín - Vilsnice byla navržena opěrná zeď z vyztužené zeminy s lícem z betonových tvarovek.

Pri rekonštrukcii komunikácie III/28115 bolo navrhnuté jej rozšírenie za účelom osadenia cestného zvodidla podľa existujúcich platných predpisov. S ohľadom na nedostatok miesta bolo zvolené riešenie pomocou vystuženej zeminy so sklonom líca 70°, ktoré nahrádza existujúcu kamennú stenu.  

Stavba „Modernizácia trati Rokycany - Plzeň“ je súčasťou výstavby tretieho tranzitného železničného koridoru. V traťovom úseku Ejpovice - Doubravka bola navrhnutá preložka Homolka v km 94,068 – 95,850. Nová poloha osy v danom úseku predpokladala realizáciu trvalého zaistenia obojstranných zárezových svahov.

Revitalizácia a spevnenie povrchu strmého svahu za pomoci protieróznej kokosovej siete kotvenej oceľovými skobami a výsadby stromov a kríkov.

Svah pri rodinnom dome v Lelekoviciach bol pôvodne riešený technológiou vystuženej zeminy, kedy líce v päte svahu do výšky 2 m bolo tvorené systémovým riešením s lícnymi oceľovými panelmi s vyskladaným kamenivom so sklonom líca cca 85° od vodorovnej. Na tieto nadväzoval svah so sklonom líca 45° s výškou 6 m, celková výška konštrukcie teda činila 8 m. Konštrukcia bola v obidvoch popisovaných častiach vystužená geomrežami, ktorých dĺžky, rozstupy a pevnosť určil už skôr realizovaný projekt.       

Z dôvodu efektívnejšieho využitia pozemku pri výstavbe rodinného domu v Slanom vznikol na jeho hrane vystužený strmý svah technológiou obaľovaného čela.  

Součástí výstavby nového dopravního propojení silnice I/61 v úseku Senec – Blatné s dálnicí D1 byla mimoúrovňová křižovatka MÚK Blatné, jejíž součástí je výstavba zdi u opěry č. 4 z vyztužené zeminy.

Pri rekonštrukcii pozemnej komunikácie došlo k zosuvu násypového svahu pod komunikáciou, ktorý bol realizovaný z jemnozrnných ílovitých zemín v sklone cca 45°. Vlastná komunikácia bola proti zosunutiu zaistená pomocou kotvenej pilótovej steny.  

Obec Březno u Chomutova trpela kvôli premávke blízkeho hnedouhoľného lomu zníženou kvalitou ovzdušia a zvýšenou hladinou hluku. Aby boli tieto negatívne vplyvy na obyvateľa znížené, bol vybudovaný vysoký ochranný zemný val z vystuženej zeminy so zeleným lícom. Stavba je zaujímavá nielen svojou výškou, ale hlavne pôdorysným zakrivením a zmenou sklonu líca po dĺžke konštrukcie dokazujúce veľkú tvarovú variabilitu stavebnicového systému vystužených strmých svahov.

Pri stavbe supermarketu bolo nutné vyriešiť problém s neúnosným podložím pod parkoviskom.

Súčasťou rekonštrukcie kostola Barczayovcov v Košiciach bola aj úprava okolia. Estetický gabiónový múrik vhodne zapadá do historického prostredia

V Prahe prebehla rekonštrukcie barokovej Píseckej brány v jej rámci sa odtěžila pôvodná zemina, objekt bol zaizolovaný a opäť zasypaný, keď nové svahy sú o meter vyššie ako pôvodné.

V rámci projektu juhovýchodného obchvatu Chebu sa staval oceľový most cez železničný koridor Plzeň - Cheb. Oporné steny a mostné krídlo tohoto mostu sú vytvorené z oporného systému s drobnou betónovou tvarovkou na líci. Systém bol zvolený ako najlacnejšie a najrýchlejšie riešenie s potrebou polotuhého líca konštrukcie minimálneho zaťaženia podložia.

Ako vyriešiť stabilitu a spevnenie svahov retenčnej nádrže periodicky zaplavované vodou? V tomto prípade navrhol projektant svah z obaľovaného čela výstužnej geotextílie a KARI siete ako dočasným debnením. Na povrch svahu navrhol protieróznu kokosovú georohož obsahujúci trávne osivo (nie je nutný dodatočný hydroosev).

V obci sa rekonštruovala a rozširovala cesta. Na spevnenie krajnice sa použil systém Shoulder so zeleným lícom. V lícovom koši je umiestnená protierózna kokosová georohož s trávnym osivom a humóznym materiálom.

Pri rekonštrukcii pechotnej strelnice v Lešti bola pre trvalé spevnenie svahu ochranných valov využitá protierózna georohož.

Súčasťou diaľnice D1 Jánovce - Jablonov je dominantný most cez údolie Londinského potoka, ktorý má nosnú konštrukciu dlhú viac ako 480 m a jeho výška je 59 metrov nad terénom. Krajné podpory mosta sú z vystuženej zeminy s betónovými panelmi na líci.

Pre výstavbu betónového silážneho žľabu bolo potreba zostrmiť využiteľný pozemok. Vzhľadom k okolitému prostrediu sme navrhli svah so zeleným lícom spevnený geomrežami. Svah má premennú výšku od 0,5 do 6 m.

V areáli vzdelávacieho biocentra Sluňákov, ktoré je prevádzkované Centrom ekologických aktivít mesta Olomouc, sa nachádza jedinečná stavba zemného kopca s vnútornou umelou jaskyňou s dvoma východmi, ktorou preteká odtok z rybníka Rozvišť. Vnútorná jaskyňa je presypaná zeminou a na povrchu je navrhnutá cesta, ktorá špirálovo stúpa až po vrchol konštrukcie.

Pri revitalizácii relaxačnej zóny bolo potrebné zlepšiť podložie pod detským ihriskom. Pre tento účel navrhol projektant geobunky, ktoré plošným roznosom napätia stabilizujú podkladove vrstvy.

Na vodnom diele Šance, bolo potrebné zabrániť priesakom vody z údolia do hrádze a zvýšiť tak stabilitu sypanej hrádze. Preto bola vybudovaná drenážna štôlňa, do ktorej sa presakujúca voda zachytáva a odvádza ju preč. Táto stavba je nominovaná na Stavbu roka 2014. Dodali sme systém pre zaistenie portálu štôlne.

Pri prestavbe tunela na trati štátnej hranice SR-Mosty pri Jablunkove bolo potreba zaistiť portál tunela. Zaistenie sa vykonalo certifikovaným systémom z vystuženej zeminy so zeleným lícom.

O gabionech, ktoré dodávame, ich variantoch, výhodách a možnostiach uplatnenia, sa dozviete na naší stránke o gabionoch.

Táto konštrukcia dovolila investorovi využiť svahovitý pozemok pre komerčnú výstavbu v blízkosti železničnej trate. Súčasne sa jedná o vysoko estetickú variantu opornej konštrukcie.

Po jarných povodniach bolo poničené koryto potoka pretekajúceho obcou. Aby ďalej nedochádzalo k erózii brehov, bola navrhnutá ich ochrana pomocou gabiónových múrov.

Výstavba strmého svahu z vystuženej zeminy zaisťujúca vyrovnanie pozemku s prevýšením od 4 do 9 m.

Na svahovitých parcelách plánoval investor výstavbu rodinných domov, preto bolo nutné pozemok vyrovnať. Svah bol v sklone 13-18 °. Projektanti sa rozhodli pre konštrukciu z vystuženej zeminy s lícom z kameniva v sklone 80 °. Na tejto konštrukciou je ešte nadsypaný vystužený svah v sklone 1: 1.

V obci Jablonec nad Nisou v ulici Pod Vodárnou došlo k opakovanému zosunutiu časti svahu pod cestou III/29024. Zosuv postihol vrstvu navážok (prísyp) a svahových deluviálních sedimentov. Dĺžka zosuvu bola 15 m, šírka 5 m.

Súčasťou druhého úseku diaľnice D1 Jánovce - Jablonov je mimoúrovňová križovatka Levoča, ktorá umožňuje prepojenie diaľnice D1 s privádzačom Spišská Nová Ves ako aj s cestou I. triedy I/18. Súčasťou křižovatky je aj most nad Levočským potokom.

S predpokladaným zvýšením intenzity dopravy ťažkých nákladných automobilov a prepravy nadmerných nákladov pri plánovanom rozšírení jadrovej elektrárne Temelín sa investor rozhodol pri rekonštrukcii okolitých ciest mimo iného aj spevniť ich krajnice a to pomocou systému Shoulder.

Zámerom investora obchodného domu bolo maximálne využiť rozlohy svahovitého pozemku a nájsť vhodnú technológiu pre založenie opornej konštrukcie na nevhodných ílovitých a hlinitých zeminách.

Súčasťou projektu Šantovka sú aj oddychové zóny na brehu Mlýnského potoka a predovšetkým nová električková trať spájajúca historické centrum sa sídliskom Nové sady na juhu mesta. V tejto lokalite preto bolo potrebné navrhnúť násyp pre električkovú trať a priľahlú komunikáciu pre peších a cyklistov o dĺžke 131,2 m a výškou 2,04 -3,40 m.

Súčasťou projektu Šantovka je aj vybudovanie novej električkovej trate, priľahlých komunikácií a oddychovej zóny na brehu Mlýnského potoka medzi ulicami Veľkomoravská a V Kotline. V tejto oblasti sa vybudoval násyp na vrstve navážok, ktorá dosahuje hrúbku až 5,5 m. Podložie je tu značne nehomogénne a bolo nutné vykonať jeho úpravu tak, aby nedochádzalo k nerovnomernému sadaniu.

Mladoboleslavská Škodovka budovala ve svém areálu nové parkoviště pro odstavování automobilů.

V obci Chuchelna došlo vplyvom zvodneného podložia k zosuvu násypu a k poruche komunikácie v dĺžke cca 30 m a otvoreniu pozdĺžnych trhlín v povrchu vozovky o šírke až 20 cm s pokračujúcou rýchlou progresiou havárie. Preto bolo potrebné vykonať kompletnú sanáciu zosuvu na mäkkom podloží tvorenom jemnozrnnou zeminou s úrovňou hladiny podzemnej vody v päte svahu.

Dolné námestí v Olomouci si vyžiadalo rekonštrukciu povrchov a inžinierskych sietí. V pôvodnom návrhu bola navrhnutá skladba s vrstvou stmelenú cementom. Táto vrstva by ale neprepúšťala presakujúcej vodu, preto sme navrhli riešenie, ktoré zachová pôvodný vodný režim konštrukcie.

Zámerom investora obchodného domu bolo maximálne využiť rozlohy svahovitého pozemku a nájsť vhodnú technológiu pre založenie opornej konštrukcie na nevhodných ílovitých a hlinitých zeminách.

Úlohou bolo zabezpečiť a spevniť hranu svahu v mieste existujúcej komunikácie I/19 medzi obcami Přibyslav a Dobrá. Svah bol porušený a dochádzalo tak k deformáciám cestného telesa. Ako sanačné opatrenie bol navrhnutý svah z armovanej zeminy so zeleným lícom.

Aby mohol pri novom hoteli v obci Březová majiteľ vybudovať parkovisko a iné spevnené plochy, bolo nutné prekonať prevýšenie medzi plánovanými plochami a brehom vodnej nádrže Březová. K tomuto účelu bol vybudovaný vystužený svah so zeleným lícom, ktorý je esteticky veľmi vhodný ku blízkej rieke i širokému okoliu.

Pre zachytenie a bezpečné odvedenie prívalových dažďov boli vybudované záchytné priekopy. Táto komplexná pozemková úprava zabezpečí ochranu obce Kobylí pred jarnými a bleskovými povodňami.

Pri rozšírení športového areálu Kliny došlo k predĺženiu svahu s vybudovaním novej lanovej dráhy o dĺžke 600 m a prevýšením 140 m. V tomto prudkom svahu bolo nutné vybudovať s pomocou opornej konštrukcie dolnú stanicu lanovky s vyrovnanou nástupnou plochou. V ťažkom teréne si musel dodávateľ poradiť s náročnou koordináciou zásobovania materiálmi a pohybov stavebnej mechanizácie.

Teleso komunikácie bolo historicky rozširované navážkou z odpadových materiálov. V kombinácii so saturáciou zemín komunikácie zrážkovou vodou došlo na úseku dlhom cca 150 m k havarijnému zosuvu.

Vytvorenie vrchného drenážneho systému pre odvod zrážkovej vody pomocou fólií, drenážnych geokompozitov, ktoré bránia vsakovaniu vody do skládky a spevnia svahy skládky vysokopevnostnou geotextíliou.

Pre väčšiu bezpečnosť cyklistov na frekventovanej komunikácii bolo navrhnuté výškové oddelenie vlastnej cesty a plánovanej cyklotrasy. Na existujúci kamenný múrik bol vystavaný vystužený svah o dĺžke 420 m a výškou až 3,5 m. V korune svahu bolo osadené zábradlie pre zvýšenie bezpečnosti cyklistov.

Zaťaženie cyklistickou a pešou dopravou nie je síce veľké, ale rašelina je neúnosná zemina. Vďaka stabilizačnej trojosej monolitickej geomreži je cyklotrasa pevná a stabilná.

Na okraji Letovíc prebiehala počas roku 2011 výstavba nových rodinných domov. Prístupová komunikácia má v podloží hlinito-piesčité sedimenty premenných vlastností a súkromný investor hľadal lacné riešenie, ktoré zamedzí deformáciám na povrchu vozovky tvorenej betónovou dlažbou.

Prevádzkovateľ cukrovaru požadoval účinnú protieróznu ochranu svahov novobudovanej sedimentačnej nádrže, ktorá bude periodicky zaplavovaná odpadovými kalmi z cukrovarnícke výroby.

Rýchla a jednoduchá ochrana pozemku s rezidenčnou výstavbou a zdravia osôb pred pádom zvetraných úlomkov skalného masívu pomocou oceľových geosietí Geomanet SAR.

Pri rekonštrukcii cesty I/55 na úseku Přerov - Lověšice sa pristúpilo k vystuženiu asfaltových vrstiev. Cesta bola budovaná v čase, keď bola nižšia intenzita dopravy a tým aj zaťaženie od nej. Aby sa do budúcna znížilo vychádzanie koľají, vystužila sa asfaltová vrstva, ktorá je sama o sebe mäkká a pružná.

Pri vyvážaní kalov zo sedimentačnej nádrže je potrebné, aby sa na dno nádrže dostala ťažká technika a neuviazla tu. Dno nádrže sa stabilizovalo stierkovým vankúšom a trojosovými geomrežami. Na stabilizované dno sa položili betónové panely, ktoré tvoria stabilnú a pevnú cestu.

Pred nádražnou budovou v Žiline - Záriečie sa pre zlepšenie podložia pod spevnené plochy využila tkaná geomreža.

V máji 2011 došlo po jarných dažďoch k opakovanému zosuvu svahu, ktorý čiastočne zavalil cestu pod ním a zároveň mohol ďalší zosuv ohroziť domy a miestnu komunikáciu na vrchole svahu.

V predmetnom úseku bol problém sa zvodneným mäkkým podložím tvoreným rybničními sedimentmi. Ku konštrukcii založenia násypu bola použitá trojosá geomreža Tensar TriAx v kombinácii s geobunkovou štruktúrou Tensar.

V juhovýchodnej časti ihriska v obci Ratíškovice došlo po výdatnejších dažďoch k zosunutiu časti svahu ťažobnej jamy Hliník. K sanácii bolo nutné pristúpiť rýchlo, pretože existovala možnosť oživenia zosuvu. Ako sanačné opatrenie bol navrhnutý strmý svah z vystuženej zeminy so zeleným lícom.

Železničná trať Bratislava - Púchov sa z dôvodu navýšenia rýchlosti vlakov na 160 km/h modernizovala. Súčasťou trate je aj rekonštruovaný tunel Turecký vrch, v ktorom bola využitá netkaná geotextília ako ochrana izolácií.

Pri stavbe bioplynovej stanice bolo nutné vyriešiť problém s veľkým množstvom spodnej vody. Vyriešil sa inštaláciou drenážneho kompozitu Interdrain GMFL s fóliou aplikovanou na hornej strane, ktorá je ochránená geotextíliou Geomatex TST.

Odstránenie problému s vysokou hladinou spodnej vody inštaláciou drenážneho geokompozitu fóliou nahor a vzájomným zvarením tak, aby vznikla kompaktná plocha. Drenážny geokompozit je od konštrukčných vrstiev vozovky oddelený separačnú tkanú geotextíliou.

Súčasťou výstavby cestného obchvatu bolo aj zabezpečenie brehov odvodňovaciej priekopy proti splavovanie zeminy pomocou protieróznych geobuniek.

Jedná sa o trvalú opornú stenu podchytáva pätu rozšíreného železničného násypu. Výška múru je premenná od 0,60 m do 9,65 m v sklone 86° od vodorovnej. Nad korunou múru je nadnásyp výšky cca 2,20 m v sklone 1:1,50. Na začiatku úseku múr plynule prechádza do terénu, na konci nadväzuje na železničný most. Koruna múru nadväzuje na čelo mosta vo výške mostné rímsy.

Pri rekonštrukcii cesty v Dubu nad Moravou sa budovalo aj nové pozdĺžne odvodnenie. Kompozit Viadrain obsahuje geotextíliu a drenážnu rúrku. Táto kombinácia vytvorí pozdĺžnu drenáž cesty veľmi rýchlo a jednoducho. 

Úlohou bolo navrhnúť funkčné, lacné a estetické riešenie ekoduktu prevádzajúc mimoúrovňové biokoridory cez južnú časť Pražského okruhu v susedstve Cholupickej bažantnice.

Použitie drenážneho geokompozitu pre odvodnenie telesa sanovaného svahu po zosuve. Drenážny geokompozit bráni tomu, aby svah nebol dotovaný výluh z priestoru za a nad postihnutým priestorom.

Po intenzívnych zrážkach bola vodou strhnutá časť cesty nad riekou Otavou. Pre rýchlu, lacnú a jednoduchú opravu v sťažených prístupových podmienkach bol použitý oporný systém z vystuženej zeminy so zeleným lícom.

Oporný múr bol navrhnutý z vystuženej zeminy s pevným lícom zo systému z vystuženej zeminy s lícom z drobných betónových tvaroviek. Slúži ku skráteniu päty násypového telesa cestnej komunikácie. Výška oporného múru sa pohybuje od cca 1,5 m do 4,8 m. Sklon líca oporného múru je 86°. Nad korunou opornej konštrukcie je násypové teleso v sklone 1:1,5 s výškou okolo 7 m.

Prevádzka na komunikácii Vladislav - Studenec bola obmedzená z dôvodu poruchy svahu, ktorá sa prejavila v dĺžke 120 m. Celková výška svahu je až 4,5. Pri prostom dosýpaní by došlo k záberu vedľajšieho pozemku s nutnosťou jeho výkupu.

Na hranici pozemku bolo nutné vybudovať svah o maximálnej výške 5,0 m. Pre splnenie požadovanej dispozície svahu bolo nutné navrhnúť svahy v sklone 70°. V tomto svahu bolo nutné vykonať rampu, ktorá umožní plynulé prekonanie požadovaného výškového rozdielu.

Inštalácia netkanej polypropylénovej geotextílie pre separáciu konštrukčných vrstiev prístupovej cesty k portálu tunela Ovčiarsko - Hričovské Podhradie.

Novo vybudovaný cestný násyp mal taký sklon, že dochádzalo vplyvom zrážok k vodnej erózii. Aby jej bolo zabránené, položila sa pre spevnenie svahu násypu na jeho povrch trvalá protierózna georohož.Vďaka trojrozmernej štruktúre poskytuje georohož oporu koreňovému systému rastlín.

Ukážka stabilizácie pomocou trojosové geomreže pri revitalizácii sídliska Kopánky v Starom Meste.

Na svahy rekonštruovaného násypu zemného telesa sme dodali kokosové protierózne siete, ktoré sa časom rozložia. Než sa tak ale stane, poskytne ochranu svahu a oporu vzrastajúcej tráve.

Areál drogérie DM je postavený na násype se strmými svahmi. Aby nedochádzalo k erózii svahov, boli na stavbe ošetrené rôznymi technológiami.

Pri projekte zkapacitnenía križovatky ciest I/34 a I/38 v Havlíčkovom Brode bolo požadované vystužiť asfaltové vrstvy.

V Uničove bolo nutné kvôli nevyhovujícemu stavu rekonštruovať plochy centrálneho námestia. Z dôvodu ochrany podzemných priestorov (pivnice a ich klenby) bolo nutné nájsť technológiu zlepšenia podložia, ktorá tieto priestory nenaruší.

Súčasťou projektu na športový areál ZŠ Dr. Joklíka bolo aj volejbalové ihrisko. Na zemnú pláň ihriska sme dodali trojosovú geomrežu Tensar TriAx.

Rekonštrukcia prieťahu Bučovice mala vyriešiť dlhodobé problémy s bezpečnosťou účastníkov cestnej premávky. V 450 m dlhom úseku medzi Bučovicami a Vícemilicami bolo nutné rozšíriť komunikáciu bez záberu okolitých pozemkov.

Pri výstavbe násypového telesa na obchvate obce Lány chcel investor s dodávateľom využiť miestny zásypový materiál, ktorý mal nevyhovujúce parametre.

Z dôvodu plytkého uloženia inžinierskych sietí nebolo možné použiť inú technológiu zvýšenie únosnosti podložia ako mechanicky stabilizovanú vrstvu pomocou trojosých monolitických geomreží Tensar TriAx.

Železničná trať medzi obcami Zaječí a Šakvice je v km 103,300 až 103,500 vedená v hlbokom záreze. Vzhľadom k častému splavovaniu vody z okolitých polí vznikla požiadavka na vybudovanie protipovodňového valu s povrchovým spevnením.

Cesty II/322 prechádza vo Chvaleticích priestorom medzi mestom a železničnou stanicou. Užívatelia a správca komunikácie vyžadovali od projektanta riešenie bezbariérového prístupu cestujúcich k železničnej stanici. Návrh konštrukcie takisto obmedzovala prítomnosť nadzemného parovodu. Vo finálnom riešení navrhol projektant 4 oporné múry zo systému z vystuženej zeminy.

S ohľadom na zložitú hydrogeologickú charakteristiku územia a vzhľadom na blízkosť rieky Vltavy vyžadoval návrh preložky II/242 Roztoky vybudovanie dôkladného systému odvodnenia zabezpečujúce funkčnosť konštrukcie so zameraním na rýchle odvedenie vôd z plôch okolo zemného telesa a z priestoru vlastného násypu.

Zachovanie vlastností jednotlivých konštrukčných vrstiev pod podlahou výrobnej haly ich vzájomnú separáciou pomocou netkanej geotextílie.

Objekt je súčasťou stavby cesty I/48 Tošanovice - Žukov. Stavba sa nachádza v zložitých základových pomeroch v mieste existujúcej komunikácie, potoka, biokoridory a hlavného vodovodného radu. Tieto prekážky prevádza mostné objekty SO 2208 a SO 2209 vzdialené iba 65 m. Blízkosť mostných objektov v kombinácii s mäkkým podložím vyžadovala neštandardné riešenie pomocou mäkkej konštrukcie schopné odolávať zvislým deformáciám podložia po výstavbe zemného telesa.

Zložitá technológia realizácie, finančná a časová náročnosť stavby pôvodne navrhnuté uhlové monolitické steny s gabionovým čelom kotvené do skalného podložia, viedli investora k hľadaniu alternatívneho riešenia

Po naplnení kapacity skládky u Vyskytne nad Jihlavou sa pristúpilo k jej postupnej rekultiváciu. Dodali sme drenážne geokompozity pre prvú fázu rekultivácie, ktorá prebiehala smerom k obci.

Využitie kompozitu Tensar Glasstex pre vystuženie komunikácie vnútorného mestského okruhu.

Rekonštrukcia koľajového lôžka pomocou dvojosovej geomreže Tensar SS a separačnej geotextílie Bontec SG. Geomreža zvýši únosnosť konštrukčných vrstiev koľajového lôžka a tým môžu znížiť mocnosť konštrukčných vrstiev a znížiť tak náklady na výstavbu.

Novo budovaná predajné hala OKAY v Ústí nad Labem-Všebořice bola situovaná do lokality so zložitými základovými pomermi. Našou úlohou bolo navrhnúť alternatívne riešenie pre hlbinné založenie, ktoré bude efektívne a lacné. Nakoniec bolo naše riešenie finálne a hala bola založená podľa nášho návrhu.

Založenie radových rodinných domov na podloží s vysokou hladinou podzemnej vody (0,5 - 1,2 m). Riešením bola stabilizácia podložia pomocou výstužných geomreží v kombinácii s filtračnými a ochrannými geotextíliami.

Vzhľadom k veľkému sklonu mostných krídel sme pre trvalú protieróznu ochranu povrchu mostných krídel navrhli využiť protieróznu georohož Trinter, ktorá po niekoľkých týždňoch prerástla zasiatu trávou.

Oporná konštrukcia/strmý svah za použitia vystuženej zeminy.

Oporný múr o dĺžke 303,4 m o maximálnej výške 15,0 m prevádza SO 101 cestu kategórie S11,5/70 cez malé údolie. Oporný múr (SO 252) nadväzuje na objekt 206 v smere na Horu Sv. Sebastiána a je realizovaný ako súčasť preložky cesty I/7 Chomutov - Křimov. Trvalej plošne založený oporný múr z vystuženej zeminy je zostavený z čelných železobetónových prefabrikátov kotvených jednoosými monolitickými geomrežami. Základová škára je navrhnutá v horninách triedy R6-R5, t.j. na povrchu zvetraného plášťa (orto) pararúl.

Priestor svahu pri výjazdovom portály riešil projekt stavby ako gabiónovú konštrukciu. Už v priebehu výstavby tunela bolo zrejmé, že túto konštrukciu nebude možné z časových dôvodov uskutočniť. Dodávateľ tunelového objektu preto hľadal alternatívne ekonomické riešenie.

Rekonštrukcia krytu vozovky pomocou kompozitu, ktorý redukuje vyjazdené koľaje a zvyšuje šmykovou únosnosť asfaltových vrstiev a pomáha prenášať zaťaženie od dopravy.

Počas jarných prívalových dažďov v roku 2009 došlo k nasýteniu zemného telesa miestnej komunikácie. Vplyvom zvýšenej vlhkosti došlo k lokálnemu zosuvu o objeme cca 10 m3 zeminy. Na verejnej ceste tak vznikla nestabilná plocha, ktorá sa vplyvom prevádzky postupne rozširovala a ohrozovala bezpečnosť a plynulosť premávky.

Stupňovitá mostná krídla u železničného mosta v km 6,587 na trati Česká Třebová - Krasíkov z vystuženej zeminy pomocou tuhých spojitých geomreží.

Oporná stena je situovaná medzi diaľnicou D47 a rampou 8 rondelu MÚK Rudná, ktorý rieši mimoúrovňové kríženia diaľnice D47 s ul. Rudná (R 24,5). Oporná stena rieši ukončenie násypu tak, aby bolo možné vybudovať rampu 8 nad diaľnicou. Požiadavkou bolo navrhnúť estetickú konštrukciu, ktorá by vyhovovala požiadavkám ochrany prírody a bezpečnosti prevádzky na diaľnici a priľahlé rampe.

Zvýšenie únosnosti asfaltového krytu a predĺženie jeho životnosti použitím výstužného kompozitu do asfaltu Tensartech AR. Súčasne bude dochádzať k redukcii hĺbky vyjazdených koľají.

Oporný múr bol navrhnutý z dôvodov minimalizácie záberu mimodrážních pozemkov resp. zásahu do ochranného pásma cesty tr. I/43, vzhľadom k posunu osi trate vľavo od existujúcej osi trate o cca 6,0 m.

Oporná stena s dĺžkou 72,475 m a maximálnou výškou 10,153 m prevádza pravú polovicu diaľnice D47. Je situovaná za operou 1P mostného objektu 8201 a je navrhnutá z dôvodu ochrany areálu Zeleniny na ulici Polanecká vrátane priľahlej obslužné komunikácie. Oporná stena tvorí ohraničenie telesa diaľnice D47, ktorá je na predmostie opory 1P objektu 8201 vedená v násypu výšky cca 10-12 m nad existujúcim terénom. Terén v mieste múru je rovinatý. Celá oblasť staveniska je ovplyvnená doznievajúcimi účinky vyvolanými banskú činnosťou.

Stenu o dĺžke 139 m a výške 1,25 - 5,51 m je situovaná na rampe 3 MÚK Rudná a rieši mimoúrovňové kríženie diaľnice D47 s ulicou Rudná (R 24,5). Múr je navrhnutý v päte násypu rampy 3, ktorý by bol ukončený v diaľnici D 47. Požiadavkou bolo navrhnúť estetickú konštrukciu, ktorá by vyhovovala požiadavkám ochrany prírody a bezpečnosti prevádzky na diaľnici a priľahlé rampe 3.

V svahovitom teréne bolo pri budovaní prístupovej komunikácie k vlakovému nástupišťu nutné vybudovať zárubný múr. S ohľadom na geomorfológiu a výškové prevýšenie terénu bol zárubný múr navrhnutý ako gravitačný betónový. U konštrukcie bolo nutné zaistiť bezpečné odvedenie zrážkových vôd a rôznych zvodní tak, aby nedochádzalo k zvýšenému namáhaniu na opornú stenu hydrostatickým zaťažením.

V priemyselných objektoch pôsobí vysoké hodnoty zaťaženia aj na podlahy. Aby v tomto prípade dokázali plánovanému zaťaženia odolávať a neničili sa, bolo nutné plošne spevniť podložie. Použili sa výstužné geomreže a kvalitné štrkodrvine, optimálne zhutnená.

Preložka cesty I/16 v obci Vestřev riešila nevyhovujúce premostenie cez rieku Labe a neprehľadnú situáciu na križovatke s komunikáciou druhej triedy. Záujmový úsek má viac ako pol kilometra a obsahuje dva mostné objekty. Jeden z nich je štvorpólový s premostením 118,80 m.

Mostné estakáda celkovej dĺžky 588 m bola navrhnutá v mieste kríženia diaľnice D47 s niekoľkými cestnými i železničnými komunikáciami vrátane plánovanej vysokorýchlostnej trati. Estakáda ďalej premosťuje rybník v bezprostrednej blízkosti rieky Odry. Územie s doznievajúcimi účinkami od banskej činnosti je pod mostnou estakádou tvorené väčšinou navážkami, pod ktorými sa nachádza vrstva nasýtených fluviálnych ílov na báze piesčitých štrkov. Tieto podmienky spolu s výskytom napätej hladiny podzemnej vody tesne pod terénom viedli k očakávaným veľmi vysokým hodnotám sadania súvisiacich s deformáciami mostnej konštrukcie.

Most cesty I. triedy pri obci Královec zaisťuje prechod cez železničnú trať Jaroměř - Královec. Jeho havarijný stav a požiadavka železničiarov na zachovanie prevádzky na tejto trati aj počas výstavby viedli riešiteľský tím k hľadaniu alternatívneho spôsobu riešenia rekonštrukcie.

Klenbový mostný objekt sa nachádza na trase nadmerných prepráv. Vysoké zaťaženie spolu s nedostatočným povrchovým odvodnením prispelo k havarijnému stavu mosta. Pri existujúcich kamenných krídel a parapetných múrov dochádzalo k ich nakláňanie, miestami vypadávali časti kamenného muriva.

Projektová dokumentácia stavby Olympia Plzeň riešila vyrovnanie úrovne založenie stavby vlastného objektu a okolitého terénu na severnej strane stavby pomocou uhlového monolitického múru čiastočne kotveného do podložia. Táto konštrukcia bola značne nákladná, časovo náročná a zle uskutočniteľná v zimných mesiacoch.

Zosuv hradieb pod tenisovými kurtami prinútil vedenie tenisového klubu v Ledči nad Sázavou k hľadaniu rýchlej a lacnej varianty obnovy prevádzky na tenisových kurtoch. Bolo nutné rešpektovať ochranu historickej pamiatky a urobiť rekonštrukciu časti hradieb a súčasne vyhovieť prianiu majiteľa susedného pozemku na estetický vzhľad stavby. Na rýchlej obnove kurtov závisela ekonomická prosperita tenisového klubu.

Na jeseň roku 2000 bola vykonaná mimoriadna prehliadka mostu v Sebranicích na ceste I/43, ktorá stanovila stav mostu ako havarijný a bolo rozhodnuté, že most je nutné uzavrieť a rekonštruovať.

V obci Sloup dochádzalo každoročne na jar pri zvýšenej hladine vody k vymieľaniu brehov koryta potoka Žďárná.

Po daždivom období roku 1997 sa začala na úseku násypu železničnej trate Brno - Přerov v blízkosti železničnej stanice Holubice deformovať koľaj. Ani po niekoľkonásobnej oprave sa deformácie nezmenšovali, preto rozhodol investor o oprave formou rekonštrukcie postihnutej časti násypu. Výsledným riešením bol sendvičový násyp založený na geobunkovej štruktúre Tensar.